Mesto Piešťany

PIEŠŤANY - malebné tridsaťtisícové kúpeľné mesto leží v juhozápadnej časti Slovenska v nadmorskej výške 162 m, v náručí dvoch pohorí: Považského Inovca na východe a Malých Karpát na západe. Mestom sa vinie modrá stuha najdlhšej slovenskej rieky Váh rozlievajúca sa do priehradného jazera Sĺňava. Mesto má príjemnú klímu s množstvom slnečných dní. 

 

Čím sa líšia Piešťany od iných slovenských miest? Svojou špecifickou ospalou atmosférou, pokojne zurčiacimi fontánami, pomalým tempom sa prechádzajúcimi návštevníkmi, dvoma parkmi s promenádnymi koncertami, najväčším počtom slnečných dní, množstvom zelene, 12 km cyklo/in-line chodníkom po brehu rieky, pešou zónou navodzujúcou letnými terasami dovolenkový pocit.

 

Dobrá dopravná dostupnosť, bohaté tradície kúpeľníctva a cestovného ruchu s ideálnymi možnosťami rekreácie a kúpeľnej liečby robia z Piešťan vyhľadávané kúpeľné mesto.

 

Pobyt návštevníkovi oživujú každoročne organizované podujatia ako Otvorenie kúpeľnej sezóny, Súťaž krásy starých automobilov, Národné letecké dni, Festival Pohoda, Country Lodenica, Truck Festival, Kvetinové korzo, Džezový festival Doda Šošoku, Piešťanský hudobný festival, Filmový festival Cinematik.

Piešťanské informačné centrum

Výlety do okolia

Aktuálne podujatia v Piešťanoch

La Musica 

Aktuálne info a program hudobných večerov: https://www.la-musica.sk/program

Dom umenia

Program Domu umenia: http://domumenia-piestany.sk/program/

KINO FONTÁNA PIEŠŤANY

Program kina Fontána Piešťany: http://www.fontana-piestany.sk/klient-3341/kino-490/stranka-15857

Mestské kúltúrne stredisko Piešťany

Program v Hudobnom pavilóne v mestskom parku: http://www.msks-piestany.sk/hudobny-pavilon/podujatia

Program v kultúrnom centre Fontána: http://www.msks-piestany.sk/ksc-fontana/podujatia 

Video mesta Piešťany

Profil mesta Piešťany

Osídlenie dnešného kúpeľného mesta Piešťany a jeho okolia (chotáre dnešných obcí Banka, Moravany nad Váhom, Ratnovce) siaha až do dávneho praveku, keď sa v blízkosti horúcich termálnych prameňov usídlil lovec mamutov, o čom svedčí aj archeologický nález Moravianskej Venuše - plastika ženy vyrezaná z mamutieho kla z mladšieho obdobia staršej doby kamennej. Prvú písomnú zmienku o Piešťanoch (pod názvom Pescan) nachádzame v Zoborskej listine uhorského kráľa Kolomana I. z roku 1113.“[1]

 

Najväčší rozmach kúpeľov nastal po roku 1889, potom ako si kúpele prenajala od Erdődyovcov rodina Winterovcov. V období rokov 1889-1940 firma Alexander Winter a synovia zmenila kúpele na podnik medzinárodného významu a mestečko Piešťany a obec Teplice na známe kúpeľné mesto. Koncom 19. storočia, v roku 1894, vzniká symbol kúpeľov – barlolamač , ktorý je i dnes v znaku mesta Piešťany.

 

Po skončení II. svetovej vojny v roku 1945 bol Piešťanom pridelený štatút mesta. K rozvoju cestovného ruchu a športovo-rekreačných aktivít v okolí Piešťan prispelo vybudovanie umelej vodnej nádrže Sĺňava v rokoch 1956-1959, výstavba Interhotelu Magnólia v roku 1968 a v rokoch 1965-1980 výstavba komplexu kúpeľných budov ”Balnea” na Kúpeľnom ostrove. Mestskú časť Piešťan s kúpeľným ostrovom spájajú dva mosty. Peším slúži architektonicky atraktívny Kolonádový most, južne položený Krajinský most je zaujímavý z technickej stránky stavby a slúži pre cestnú dopravu.

 

V Piešťanoch žili a tvorili viaceré významné osobnosti z umeleckého života. V rokoch 1932 – 1937 tu zakladal maliarsku kolóniu Janko Alexy, ktorý sem prilákal takých majstrov štetca, akými boli Martin Benka, Miloš A. Bazovský, Zolo Palugyay, Jozef Kollár, Jozef Ilečko a mnohí ďaľší. Emil Belluš obohatil mesto o tri objekty, z ktorých najmä Kolonádový most patrí medzi vrcholy funkcionalistickej architektúry. Medzi významných návštevníkov Piešťan patria cisár František Jozef s manželkou Alžbetou, populárnou Sissi, bulharský cár Ferdinand I., nemecký cisár Wilhelm II., maharadžovia z Indie a Malajzie, prezidenti a diplomati z najrozličnejších štátov sveta. Spomedzi umelcov nemožno nespomenúť svetoznámeho maliara a tvorcu plagátov, Alfonza Muchu, ruského speváka Fjodora Šaljapina, tenoristu Richarda Taubera a celú plejádu spisovateľov, básnikov, dramatikov, hercov a skladateľov.

 

Mesto Piešťany má v súčasnosti 29 980 obyvateľov. Štruktúra obyvateľstva  sa vyznačuje vysokým podielom vzdelanosti a kvalifikovanosti pracovných síl. V regióne dominuje obyvateľstvo slovenskej národnosti (97,6%).

 

Počet ekonomicky aktívnych obyvateľov je 18 587, z toho 9516 mužov a 9071 žien. Počet evidovaných uchádzačov o zamestnanie je 2338, 7,44%. Miera nezamestnanosti v okrese sa pohybuje okolo 10%, pričom Piešťany patria dlhodobo k okresom s najnižšou mierou nezamestnanosti.

 

Na území mesta sa nachádza 11 predškolských zariadení, 6 základných škôl, 10 stredných škôl (2 gymnáziá, 8 stredných odborných škôl alebo odborných učilíšť), 10 špeciálnych škôl a školských zariadení. Bakalárske štúdium je možné absolvovať na Strednej záhradníckej škole, ktorá je vo svojom odbore pilotnou školou v programe Phare. Dlhoročnú tradíciu má tiež Hotelová akadémia Ľudivíta Wintera. Najbližšie vysoké školy sú v Trnave, Trenčíne, Nitre, Bratislave, Žiline.

 

Mesto Piešťany sa nachádza v západnej časti Slovenskej republiky, v Trnavskom kraji, v údolí dolného toku najdlhšej slovenskej rieky Váh. Rozprestiera sa na rozlohe 4 420 ha pod západnými svahmi Považského Inovca v nadmorskej výške 162 m. Mesto je sídlom okresu Piešťany, ktorý tvorí 27 obcí. Doprava a možnosti spojenia Piešťany sa nachádzajú na spojnici medzinárodných dopravných koridorov (vzdušného, diaľničného a železničného - v budúcnosti s perspektívou prepojenia aj riečnej dopravy). Letecká doprava - letisko s medzinárodným štatútom s pristávacou dráhou s rozmermi 2000 x 30 m vytvára výborné predpoklady pre turistický a ekonomický rozvoj širšieho regiónu. Diaľničná doprava – diaľnica D1 (Bratislava, Trnava, Piešťany, Trenčín, Žilina) s medzinárodným prepojením na Viedeň a Brno vytvára ideálne spojenie mesta Piešťany s regiónom hlavného mesta SR a s regiónom horného Považia. Železničná doprava – mesto Piešťany leží na medzinárodnej železničnej trati s prepojením na Budapešť, Viedeň a Varšavu.

 


[1] Šípoš, J. 1992. Piešťany v premenách vekov. Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, 1992. str. 28