Okolie a Aktivity / Kúpele Piešťany / História kúpeľov v Piešťanoch

Kúpele Piešťany a história po 17. storočie

Na liečebné účely využívali termálne vody už Gréci a Rimania, pričom dobu rímsku by sme mohli nazvať obdobím rozkvetu kúpeľníctva. Z tohto obdobia pochádza aj najstaršia informácia z diel Plínia a Galena o využití bahna ako liečebného prostriedku. Na tradície Grékov a Rimanov nadviazal včasný stredovek s ďalšou koncentráciou osídlenia v blízkosti termálnych a minerálnych prameňov.

 

Popri empirickej liečbe na základe získaných skúseností sa začali v druhej polovici 16. storočia objavovať aj odborné rady lekárov o spôsoboch aplikácie piešťanských termálnych vôd a liečivého bahna. Jednou z prvých takýchto odborných rád uviedol v roku 1571 Johann Crato de Craftheim, osobný lekár troch cisárov, Ferdinanda I., Maximiliána II. a Rudolfa II., vo svojom diele "Päť kníh lekárskych rád", kde odporúčal, aby celá liečebná kúra trvala mesiac alebo 40 dní.

 

Najkrajší a najucelenejší obraz o piešťanských liečivých prameňoch a kúpeľoch v polovici 17. storočia zanechal Adam Trajan z Benešova vo svojej básni "Saluberrimae Pistinienses Thermae ad fluvium Vagum..." (Najuzdravujúcejšie piešťanské kúpele ležiace pri rieke Váhu...) v roku 1642.

 

V odborných kruhoch sa začínal už na začiatku 18. storočia prejavovať nebývalý záujem o termálne a minerálne pramene, o ich chemické zloženie, liečivé vlastnosti, ako aj o ich racionálne využitie na liečebné účely. Odborný, dalo by sa povedať už "balneoekologický a balneografický" výklad o piešťanských kúpeľoch podal Justus Ján Torkoš v spise "Náčrt o piešťanských kúpeľoch" (Schediasma de thermis Postheniensibus) v roku 1745.

 

Na tie časy modernými metódami urobil rozbor termálnych vôd a liečivého bahna, dôkladne ich charakterizoval a opísal ich vlastnosti, navrhol ich indikačné zameranie a odporúčal najvhodnejšie metódy liečby. Z ostatnej literatúry o Piešťanoch prvej polovici 17. storočia nemožno nespomenúť aspoň F. E. Bruckmanna a Mateja Bela.

Hore

Kúpele Piešťany 18. až 19. storočie

Ďalej o piešťanských kúpeľoch sa zmieňuje prof. Johann von Crantz, hlavný balneograf Rakúska - Uhorska v roku 1777. Po prvý raz sa o kúpeľnej budove zmieňuje Karl Gottlieb von Windisch v roku 1780 a druhá drevená budova sa spomína v drobnom básnickom dielku o Piešťanoch od grófa Jozefa Gvadányiho zo Skalice z roku 1787.

 

V roku 1809 navštívil kúpele vládny radca a profesor Porchaska, ktorý po návrate do Viedne prikázal slobodnému pánovi von Jacquinovi a jeho asistentovi budúcemu profesorovi Scholzovi, aby podľa vtedajších vedeckých hľadísk urobili chemický rozbor piešťanskej vody a bahna. Tento bol vydaný v publikácii "Niektoré správy a postrehy o piešťanských teplých kúpeľoch v Nitrianskom komitáte Uhorského kráľovstva", z roku 1809.

 

Prvý záznam o exporte piešťanského bahna je z roku 1817 od prof. Viedenskej lekárskej fakulty E. W. Walicha, ktorý osobne presvedčil saskotešínskeho vojvodu Alberta o jeho liečivej účinnosti. Prelomom v kúpeľnej liečbe bola istotne práca lekára F. E. Scherera "Horúce pramene a kúpele v Piešťanoch v Uhorsku", z roku 1837, v ktorej opísal všeobecné a špecifické účinky horúcich piešťanských kúpeľov a bahna v závislosti od druhu, teploty, dĺžky trvania kúpeľnej procedúry, ale predovšetkým od zdravotného stavu pacienta, jeho telesnej zdatnosti, veku, pohlavia, nálady atď. Tento opis mal lekárom vymedziť okruh chorôb, ktoré sú na liečbu indikované, a ktoré kontraindikované.

 

Ďalšou odbornou prácou bola vynikajúca balneografia MUDr. Dávida Wachtla "Uhorské kúpele a minerálne žriedla". Snáď najdôležitejšou informáciou v jeho práci bola plánovaná výstavba ochrannej hrádze pred ničivými záplavami Váhu. Okrem vybudovania ochrannej hrádze, bočné rameno Váhu vyúsťovalo hlavného riečiska, čím sa vytvoril kúpeľný ostrov. Nemenej dôležitou bola knižočka kúpeľného lekára Adalberta Wagnera "Liečivé žriedla Piešťan v Uhorsku". Opisuje novú budovu kúpeľov, ktorá bola ukončená na jar roku 1859. Novotou po výstavbe bazénových kúpeľov bolo, že bahno na liečebné zábaly a obklady sa už viac neťažilo z dna bahnísk, ako to bývalo zvykom predtým, ale čerpalo sa zo zrecieho bazénu, ktorý súčasne postavili východne od hlavného prameňa. Z jeho práce môžeme usudzovať, že technológia spracovania bahna na bahenné zábaly bola stanovená v tomto období a s malými obmenami pretrváva dodnes. Roky 1857 - 1865 možno právom označiť za obdobie druhého rozkvetu kúpeľov Piešťany, nakoľko v tomto období tu bola intenzívna investičná činnosť.

 

Dnešný spôsob aplikácie bahna, ako aj sled podávania procedúr, vypracovali ďalší piešťanskí lekári Dr. Eduard Weisz, ktorý v Piešťanoch pôsobil od roku 1893 v Robotníckom špitáli. Publikoval výsledky svojich pozorovaní v popredných európskych lekárskych časopisoch a roku 1912 vydal monografiu "Fyzikálna terapia kĺbových chorôb". Spočiatku sám a neskôr so svojim zaťom Dr. Ladislavom Schmidtom uverejnili okolo 150 prác v odborných časopisoch. Dr. Schmidt bol spoluzakladateľom Medzinárodnej ligy proti reumatizmu a ako jediný z českých a slovenských lekárov bol jej čestným členom. vydal dve monografie, v ktorých sa zaoberá problematikou bahna a bahnových zábalov, indikáciami na kúpeľnú liečbu a popisuje aj využívanie produktov piešťanského bahna - PI-QA a Gammakompresse v domácej liečbe.

Hore

Kúpele Piešťany 20. storočie

V roku 1922 prichádza do Piešťan prof. Dr. Eduard Cmunt. Do roku 1939 pracoval v kúpeľných sezónach v Piešťanoch. V tom čase tu vykonávalo prax okolo 18 lekárov, ktorí v spolupráci s riaditeľstvom kúpeľov propagovali Piešťany účasťami na zahraničných kongresoch, prednáškami a experimentálnymi prácami. Každý sa snažil publikovaním článkov v lekárskych i denných domácich a zahraničných časopisoch upozorňovať na liečebnú hodnotu termálnej vody a bahna.

 

Nemožno tiež opomenúť významného balneológa prof. Ota Hynie, ktorý v roku 1933 v Prahe vydal knižku o významných náleziskách bahien v Európe "Geológia a významné náleziská bahien v Európe". V špeciálnej časti podrobne popisuje nielen termálne pramene, ale aj piešťanské bahno.

 

Z novších autorov je treba vyzdvihnúť prof. MUDr. J. Hensela a spol. v roku 1977 v knihe "Minerálne vody Slovenska, balneografia a krenografia".

 

Významnou kapitolou v histórii kúpeľov a mesta Piešťan je pôsobenie rodiny Winterovcov, ktorá si prenajala kúpele od grófa Erdodyho v roku 1889 za 30 000 zlatých ročne, a ktorá zmenila charakter kúpeľného mesta Piešťan na nepoznanie. Stali sa z nich svetoznáme kúpele na liečbu ochorení pohybového ústrojenstva.

 

V dnešnom poňatí sa kúpeľná liečebná starostlivosť od základu zmenila, predovšetkým v náplni činnosti a poslaní kúpeľov. Moderná kúpeľnáá liečba poskytuje okrem prvkov klasickej balneoterapie, liečbu mnohými prostriedkami fyzikálnej medicíny predovšetkým kinezioterapie, ďalej klimatoterapie, dietoterapie a farmakoterapie. K úspešnosti kúpeľnej liečby významnou mierou prispieva aj využitie moderných funkčno-diagnostických metód a zavedenie nových terapeutických programov (obezita, osteoporóza) podľa najnovších vedeckých poznatkov.

 

Príjemný ráz jarného počasia, teplé, pomerne suché leto, pokojná, mierne teplá jeseň a mierna zima spoločne s priaznivými zrážkovými pomermi a dostatkom slnečného svitu vytvárajú dobré klimatické podmienky tak na celoročnú kúpeľnú liečbu, rekreáciu a športovanie, ako i na trvalý pobyt. Piešťany majú oproti iným kúpeľným miestam značnú výhodu v tom, že ani vo vnútornom a vonkajšom kúpeľnom území, ani v jeho blízkom okolí nie sú žiadne priemyselné podniky, ktoré by zamorovali ovzdušie Kúpeľného ostrova dymom a dymovými splodinami.

Hore

Top
Close